Basnicky.sk

To najkrajšie slovo na svete,
vyslovené z Tvojich pier,
vznieslo sa tak poľahky cez priepasť
do ticha dvoch tiel..
Je vyslovené, čo v duši schovávaš..
Hlbokú lásku, ktorá Ťa však mučí.
To čo skutočne cítiš zakrývaš,
no duša sa búri.

Skús sa s ňou dohodnúť-
-v tichu slov načúvaj jej dychu.
Povedz jej, čo na srdci máš.
Ona pošepne Ti rybiu radu.
Čo z duše pramení to dobré je vždy pre Teba,
tak nalejte si čistého pohára!
Ty netráp dušu, ona zachráni Teba.

To najkrajšie slovo sveta
vyslovil si len v slabej chvíľke svojho tela.
A predsa to bola najúprimnejšia zo všetkých viet,
ktoré len pamätajú moje zmysly v spletitosti ciest.

Mala nádej začiatku nového dňa
a svetlo vychádzajúceho slnka.
Bezmocnosť stroskotanca,
ktorý so smútkom v očiach sleduje ľahkosť letu vtáka.
Silu prírodného živlu,
ktorý v krátkej chvíli zmetie všetko čo mu v ceste stojí,
ale i dráždivosť zrýchľujúceho sa dychu
čo spôsobíš mi v čajovom opojení.

No najdôležitejšie je poznanie- pravda podobná pravde z Knihy kníh,
v ktorej skýva sa láska hlboká,
a kto neuverí,
tomu svet zdá sa márnivý a šedý.